Úsmev bez cukru

Sú dni, keď človek ešte ráno v posteli vytuší, že je lepšie z nej nevyliezť. Pretože ho čaká deň plný nehôd, problémov alebo zlých správ.

A správa „…zistili mi, môjmu dieťaťu, môjmu blízkemu diabetes – cukrovku…“ takou správou určite je. Zmení život nielen chorého, ale aj jeho rodiny a blízkych. Správa o chorobe, ktorá sa nedá vyliečiť, pravdepodobne v každom z nás vyvolá smútok, strach a beznádej. Po počiatočnom šoku nastáva čas, keď pacient s podporou rodiny absolvuje celý rad vyšetrení. Dôležité je naučiť sa správne podávať si inzulín, merať krvný cukor a regulovať stravu. V prípade, že touto chorobou je postihnuté dieťa, súčasťou vzdelávania sa stávajú aj rodičia.

Tiež je však potrebné si uvedomiť, že cukrovku neovplyvňuje iba inzulín a strava, ale aj celkový duševný stav pacienta. Pretože smútok, strach, osamelosť pri hospitalizácií sa prejavujú aj na výške glykémie. Dôležitou úlohou najbližších je tak nielen fyzická podpora diabetika, ale aj starostlivosť o jeho duševnú pohodu.

Je potrebné aby najbližší chorého neľutovali, ale pochopili ho.
Aby ho nielen počúvali, ale aj komunikovali s ním, nielen o chorobe.
Ale hlavne, aby mu v pravidelných dávkach podávali najlepší z liekov, aký ľudia poznajú. Áno priatelia, je to úsmev. Pretože človek sa usmieva iba vtedy, keď má dobrú náladu. Dobrá nálada zasa znamená dobrú duševnú pohodu a rovnováhu a tá zasa zlepšenie stavu diabetika.

Najkrajšou odmenou, akú za to môžete dostať, je úsmev – síce bez cukru, ale úsmev.