Išlo o ďaľšiu akciu v rámci charitatívneho projektu Úsmev pre život, ktorý minulý rok rozšíril svoje pôsobenie cez hranice z Českej republiky a odvtedy urobil šťastnejšími už stovky pacientov.

Zdravotní klauni navštívili tenntokrát III. Internú kliniku, II, Neurologickú kliniku a Chirurgickú kliniku. Košov rozdali viac ako 150 (v nich samozrejme nechýbal klasický obsah – krížovky, humorné knihy a filmy, hlavolamy, alebo aj relaxačné lopty).

A čo si o návšteve mysleli zamestnanci? „Zdravotných klaunov tu vždy vítame, pretože ich prítomnosť má pozitívny vplyv na psychiku pacientov. Tí potom menej premýšľajú nad svojou diagnózou. Čokoľvek, čo ich dokáže odpútať od zničujúceho premýšľania a nemocničného stereotypu, má obrovský zmysel.“ – je presvedčená Juraja Šalková, vrchná sestra Chirurgickej kliniky.

Má to svoje opodstatnenie. Smiech odbúrava stres, znižuje napätie, usmievaví zamestnanci sú pre firmu poklad a usmievavé vedenie firmy je pochopiteľne pokladom pre zamestnancov. V praxi to, samozrejme, nie je také jednoduché, stále sa totiž usmievať nedá, ideálne je nájsť zdravý kompromis.

Niektoré zahraničné firmy dokonca skúšajú profesionálnych „rozosmievačov“. To je práca, ktorú by si možno každý rád vyskúšal, ale nie je to také jednoduché, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Rozosmievači majú za sebou rad špeciálnych psychologických kurzov a vedia celkom presne, ako v prípade potreby upokojiť rozbúrenú situáciu. V tuzemských firmách to až taký častý jav nie je, tu fungujú so striedavými úspechmi dobrovoľní amatérski rozosmievači s veselou povahou. Má to tiež svoj účinok – každý si iste spomenie na situáciu, keď dobre mierený žartík v zárodku uťal hroziaci konflikt (a pre úplnosť uveďme, že niekedy môže nastať aj opačná situácia).

Netreba dodávať, že smiech zjednodušuje i komunikáciu medzi firmami. A o jeho celkovom prínose pre zdravie dobre vieme. V zásade teda platí, že používať smiech v rozumných medziach (všetkého veľa škodí) je i v pracovnom živote čoraz dôležitejšie.

Nie, nejde o známy šiškový experiment doktora Vlacha zo Saturnina (mimochodom na zasmiatie vám ho odporúčame kedykoľvek). Ten nie je taký náročný a je pravdepodobné, že po jeho skončení vás nevyvedie obsluha s doživotným zákazom vstupu.

Proste len seďte a robte si poznámky, o čom ľudia pri vedľajších stoloch hovoria. Presne tak to totiž robil známy „smiechológ“ Feroud Saepersand. Ten si každú pol minútu poznamenal tému rozhovoru, a potom aj to, ako často sa aspoň jeden zo skupiny diskutujúcich zasmial.

Zistil zaujímavé veci. Dvojica (trojica, štvorica) vydržala pri téme až sedemkrát dlhšie, ak sa počas rozhovoru o nej začali smiať. Ak sa téma nezdala úsmevná ani jednému, rýchlo ju opustili. Zistil tiež, že i pri závažnejších témach dochádzalo často k snahe spestriť ju humorom, odľahčiť ju.

Saepersand z toho vyvodzoval, že smiech je spoločenská záležitosť a veľa času trávime tým, že sa snažíme sami seba alebo okolie rozosmiať. Tvrdí, že smiech je úplne základná vec a podporuje túto tézu niekoľkými argumentmi (napríklad tým, že sa radi zasmejeme na vtipe, ktorý je trebárs v cudzom jazyku a vôbec mu nerozumieme, ale napriek tomu sa nám zdá situácia ako vtipná).

Smiech nás podporuje v tom, aby sme vydržali v kontakte s okolím. Mozog je zaplavený endorfínmi (čo je dôsledkom smiechu) a my tak vnímame svojich kolegov pozitívnejšie. A kolegovia potom vnímajú pozitívne i nás. Rozhodne pozitívnejšie, než keď ich začnete bombardovať šiškami.

Cvikov je celý rad, niektoré sú jednoduché, iné zložitejšie a vyžadujú viac skúseností, niektoré sú pre jednotlivcov, iné pre skupiny. Pri cvičení v skupinách platí – smiať sa môžeme sami sebe, škodoradostný posmech druhým však nie je vítaný. Lepšie je začať ráno, telo je svieže a mozog tiež a cvičenie vám pomôže lepšie zvládnuť deň.

Začneme cvikom pre jednotlivcov. Ten je jednoduchý – stačí sa postaviť pred zrkadlo a pokúsiť sa vyvolať smiech. Čímkoľvek, ale ideálne je smiať sa niekedy z vlastných drobných chybičiek. Je takmer zaručené, že najneskôr po desiatich minútach takejto snahy sa budete hurónsky smiať.
Odborníci odporúčajú párom šteklenie, to funguje zaručene. Pre väčšie skupinky potom prichádza na rad „klasická“ joga smiechu.
Na začiatku treba utvoriť kruh tak, aby na seba všetci dobre videli. Je lepšie, keď skupinu vedie odborník, ktorý už má nejaké skúsenosti. Začína sa napríklad tlieskaním, pri ktorom sa zároveň vyslovujú slabiky „ho ho“ a „ha ha“. Po tejto rozcvičke môžu účastníci terapie zdvihnúť ruky, zvrátiť hlavu a smiať sa hlbokým a melodickým smiechom.

Potom prichádzajú na rad zložitejšie cviky, napríklad kokteil smiechu – predstavíme si, že v ruke držíme pohár, v ktorom je smiech. Ten prelejeme do druhého (tiež imaginárneho) pohára a pritom vyslovíme zvuk „aaee“. Potom sa napijeme domnelého smiechu a začneme sa nahlas smiať.

Ďalšie cviky si ukážeme zasa nabudúce. Pamätajte, že na papieri môže všetko vyzerať podivne a rozhodne nie smiešne, ale stačí skúsiť jeden, dva cviky a uvidíte, že joga smiechu má skutočne niečo do seba.

Podľa najnovšej ankety to sú (pre niekoho možno prekvapujúco) vtipné reklamy. Nepleťme si ich s tými televíznymi, na internete sa dajú nájsť videá, ktoré na televíznej obrazovke neuvidíte. Tesne za nimi nasledujú vtipné videá so zvieratami a potom rôzne kombinácie nehôd, zrážok, skrytých kamier a podobne.

Až potom nasledujú vtipné scénky, zostrihy a úryvky z humorných diel. Je to možno trochu čudné, ale je dôležité i to, že nie každý si na internete vie nájsť všetko, čo by vidieť chcel. Dnes, keď si môžeme nájsť napríklad takmer všetky skeče legendárnych Monty Python, často i v slovenčine alebo češtine, je to možno trochu prekvapujúce, ale na druhej strane – drobnému cudziemu nešťastiu sa ľudia smejú odnepamäti a zvieratám tiež.

Pre deti je smiech dôležitý, o tom už vieme. Pomáha však nielen pri výchove, ale i pri vzdelávaní. Mnoho odborníkov tvrdí, že prílišný stres môže byť škodlivý, čo, samozrejme, platí i v školských laviciach. Svoje o tom vie i doktor Madan Kataría, nám dobre známy „smiechológ“ z Indie.
Smiech podľa neho povzbudzuje pozornosť a zlepšuje pamäť (pozri jeden z minulých článkov). Ak teda zvolíme raz za čas úsmevnú formu výučby, nebudeme ľutovať, výsledky sa dostavia. Smiech navyše oslabuje i trému a nervozitu. V neposlednom rade potom utužuje puto v skupinke, a to medzi žiakmi jednotlivo i vcelku a pedagógom.

Doktor Kataría navyše tvrdí, že smiech otupuje agresivitu, s ktorou sa stretávajú vo vzrastajúcej miere učitelia po celom svete. O tejto problematike sa hovorí na konferenciách, píšu sa o nej knihy, relatívne jednoduché „smiechologické“ metódy však zostávajú stále trochu zabudnuté.

O tom, ako smiech ovplyvňuje celkovú telesnú kondíciu detí (a to krátkodobo i dlhodobo), azda ani nemá zmysel hovoriť.

Áno, i táto téma už bola predmetom výskumu, konkrétne na britskej univerzite v Hertfordshire. Odborníci z psychológie tu skúmali chápanie humoru u rôznych národov. Metóda bola veľmi jednoduchá – výber anekdot a hlasovanie o ich kvalite na internete.

Niektorí súčasní (či bývalí) členovia Commonwealthu si zakladajú na vtipoch, v ktorých sú použité slovné hračky. Ak poznáte legendárne drobné maľbičky Michala Hrdého, potom vedzte, že práve on by v Anglicku mal šancu uspieť (za predpokladu, že by sa jeho slovné hračky dali preložiť, čo je však najväčšie úskalie pri podobnom druhu humoru).

Američania majú radi anekdoty, pri ktorých niekto pôsobí hlúpo (aj ich ekvivalenty nájdeme v našom humore). Francúzi či Dáni vraj preferujú absurdný humor (áno, i ten poznáme).

Čo spájalo jednotlivé národy, bol „kanadský“ humor, prípadne „čierny“. A, samozrejme, vtipy o policajtoch…

O nás sa výskum nezmieňuje, z uvedeného je ale zrejmé, že ide o akýsi mix, hodne závislý od povahových čŕt každého jedinca – niekto ocení vycibrený vtip s jemným humorom, zložitý na pochopenie, pre iného je prijateľnejšia jasne zrozumiteľná, hoci stará anekdota. Často možno počuť, že Česi sú ufňukaným, neustále sa sťažujúcim národom. Na druhej strane ale oplývame talentom robiť si žarty absolútne zo všetkého a nebrať veci vážne. Tak azda to s nami vo vzťahu k humoru nebude až také zlé – a ktovie, možno sa raz tiež staneme súčasťou nejakého nového výskumu v oblasti humoru a smiechu.

Desať košov dostali pacienti priamo, zvyšných šesťdesiat odovzdali zdravotníkom, ktorí sa postarajú o ich ďalšiu distribúciu podľa potreby v najbližšom období. A ako odovzdávanie dopadlo? Smiali sa nakoniec všetci – klauni, pacienti i ošetrujúci personál!

„Takéto vrelé prijatie darčekov sme ani nečakali,“ zveruje sa MUDr. Martin Kuncek, člen vedenia Skupiny B. Braun, ktoré prostredníctvom Úsmevu pre život financuje projekt Kôš plný humoru i na Slovensku. „Vidíme však, že náš spoločný projekt s občianskym združením Červený nos Clowndoctors má i v dnešnej náročnej dobe zmysel.“

Staničná sestra Chirurgickej kliniky Mária Dumančičová k tomu spokojne dodáva: „O projekte Kôš plný humoru sme, samozrejme, niečo počuli, ale dnes sme videli Zdravotných klaunov prvýkrát v akcii a priznám sa, že mi v prvom momente tiekli slzy radosti, že i pre našich pacientov je možné urobiť niečo viac, než je štandardná lekárska terapia. Jedna z pacientok sa mi zverila, že pôvodne v niečo podobné ani neverila, ale ešte dlho po odchode klaunov sa musela smiať. Všetkým patrí obrovská vďaka.“

Ale s tak očakávanou jarou príde aj niečo, čo už neočakávame s takým nadšením – a to jarná únava. Poznáte to. Napriek častejšie vykúkajúcemu slniečku a vyšším teplotám sa cítime horšie. Ráno sa nám ťažšie vstáva z postele, telo tak neopísateľne bolí a je malátne, tvár je z nedostatku slnečných lúčov bledá a unavená.

Áno, zvýšiť príjem vitamínov, zmeniť stravu a pridať si viac pohybu sú činnosti, ktoré nám pomôžu vyhrať boj s jarnou únavou, pretože pomôžu telu naštartovať organizmus a zrýchliť metabolizmus. No napriek tomu si myslím, že iba to nestačí. Proti jarnej únave je totiž potrebné nasadiť zbrane najťažšieho kalibru. Áno, tušíte správne. Presne takouto zbraňou je úsmev a dobrá nálada. O pozitívnych účinkoch smiechu sme si už toho napísali veľa. Tak prečo ho nevyužiť aj na jarné prebúdzanie?

Ďalšou jeho nespornou výhodou je, že napriek dlhej zime, bledej a unavenej pleti, nás jedine úsmev dokáže skrášliť a rozžiariť. Takže má nielen liečebné, ale aj skrášľujúce účinky.

A tak si na záver môžeme povedať, že nie je nič lepšie ako privítať pani jar v skvelej kondičke a s úsmevom na tvári.

Absolvovali 80 návštev, čím samozrejme potešili veľa detí, ich rodičov a zdravotnícky personál. Počas januára tak klauni navštívili 17 nemocníc, pričom najviac času strávili v nemocnici DFNsP Bratislava (Kramáre) a to až 21 návštev.

A aby počas celého tohto roka, bol každý mesiac plný smiechu a dobrej nálady, a aby klauni o. z. Červený Nos Clowndoctors mohli navštevovať choré deti a geriatrických pacientov, skúsme im troška pomôcť aj my.

Môžeme tak urobiť aj pomocou 2 % z daní z príjmov fyzických a právnických osôb. Takáto pomoc nás nič nestojí, ale dokáže uľahčiť a spríjemniť život tým, ktorí to v nemocniciach najviac potrebujú.

Práve v tomto období máme jedinečnú možnosť rozhodnúť o osude našich 2 %. Darujme ich o. z. Červený Nos Clowndoctors, aby mohli aj počas tohto roka rozdávať smiech a zmierňovať následky nemocničného pobytu u detí.

Skúsme si pri plnení daňovej povinnosti spomenúť na množstvo úsmevov, ktoré sa vďaka ich snahe rozžiaria práve v nemocniciach:)